V Michalovciach si pripomíname významné výročie prvej písomnej zmienky o hrnčiarstve.
MICHALOVCE. Výrobou keramiky sa ľudia zaoberali už odjakživa. Strediská výroby neboli iba v špecializovaných lokalitách, ale všade tam, kde boli vhodné suroviny ako hlina a drevo na výpal.
Latinská listina z roku 1416 je podľa historičky Stanislavy Rovňákovej zo Zemplínskeho múzea v Michalovciach jedným z prvých známych písomných dokladov o hrnčiarstve na území Slovenska.
„Poukazuje na to, že hrnčiarska výroba z blízkeho okolia zásobovala trh v Michalovciach, čo predpokladá určitú úroveň výroby. Po dlhom období dejín, z ktorého sa zachovali prevažne iba keramické nálezy, vďaka zápisu sa konečne dozvedáme mená konkrétnych hrnčiarov a opis situácie, ktorá ich pred 600 rokmi postretla,“ vysvetlila historička.
Okradnutí hrnčiari
Nepriamym dokladom je listina palatína uhorského kráľovstva Mikuláša Garu.
„V roku 1416 požiadal Zemplínsku stolicu vyšetriť prípad zbitia a okradnutia dvoch hrnčiarov – Dionýza z Krasnoviec a Blažeja zo Šamudoviec. Keď sa vracali domov z trhu, v chotári Pozdišoviec ich prepadli poddaní pánov z Michaloviec. Zbili ich a vzali im 20 zlatých,“ uvádza sa v najnovšej historickej monografii obce Pozdišovce z roku 2015.
Čo hovorí história
Palatína o vyšetrenie požiadali Matej a Mikuláš Rufusovci, ktorí boli zemepáni obidvoch poddaných.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
