Humenčanom chýbajú v meste cyklochodníky. Radnica dala vypracovať projekt na cyklistické trasy a chodníky. Okruh má byť dlhý vyše šesť kilometrov.
HUMENNÉ. Cyklistický chodník je v meste vyznačený iba na pešej zóne v severnej a južnej časti.
A na ňom cyklisti často kľučkujú pomedzi chodcov a detské kočíky. Chýbajúce cyklochodníky, ktoré by prepájali rôzne lokality mesta, tak spôsobujú problémy.
„Ako sa má cyklista dostať po ceste zo Sídliska pod Sokolejom alebo zo Sídliska IIA k supermarketu na Mierovej ulici, keď je vyznačený len jazdný pruh popri kasárňach?“ pýta sa čitateľ František Čurilla.
Upozorňuje tiež na to, že mnohí cyklisti jazdia po chodníkoch, mladší navyše rýchlo, na bicykli idú aj cez priechody pre chodcov a po niektorých jednosmerných uliciach, napríklad po Pugačevovej, jazdia v protismere.
Áut je veľa, priestor pre cyklistov chýba
Podobné nepríjemné skúsenosti za riadidlami bicykla má aj Humenčan Marián Michalčo, ktorý trinásť rokov pracuje ako hasič. Na bicykli jazdí od detstva.
„Jazdíme na bicykloch všade, do obchodu, do práce. Jediným rozdielom okrem doby je, že za ten čas, ako sme jazdili v rokoch 1986 a dnes, pribudlo podstatne viac automobilov. Na cestách je husto a nás cyklistov ignorujú. Cítiť to zo strany vodičov a aj zo strany nášho mesta,“ sťažuje sa Michalčo.
„Pokiaľ by sa vymedzil priestor, kde sa môžeme bez ohrozenia pohybovať, vyriešilo by sa veľa. Stačilo by úsek vyznačiť príslušnou vodorovnou aj zvislou dopravnou značkou, aby bolo jasné, kde je mantinel. Predišlo by sa tak kolízii a boli by postihnuteľní nielen šoféri a chodci, ale aj samotní cyklisti, ktorí by ignorovali značenie,“ myslí si.
Ako príklad fungujúcej cyklistickej dopravy uvádza Prahu, ale aj iné, oveľa menšie mestá.
Cyklista – ohrozený druh
„Predstavte si cyklistu rodiča, ktorý sa chce prepraviť z Mierovej ulice na miesto k Laborcu. Vlečie vozík, v ktorom má pripútané dvojročné dieťa a druhé staršie dieťa cestuje na bicykli po vlastnej osi. Je to krkolomná cesta po chodníku určeného chodcom, prechádza aj cez priechody pre chodcov, čo je vyhláškou zakázané a je to na pokutu,“ opisuje vlastné skúsenosti.
Nebezpečné situácie na cestách v meste hroziace stretom s neohľaduplnými a sebeckými vodičmi áut zažíva podľa vlastných slov denne.
„Aj keď som riadne vybavený podľa zákona a dosť viditeľný, aj tak sa mi denne stáva, že mi nedajú prednosť na hlavnej ceste autá prichádzajúce z vedľajšej cesty. Jednoducho som cyklista, ktorý ide rýchlosťou len päť kilometrov za hodinu. No bežne chodievam mestom rýchlosťou 35 kilometrov za hodinu aj viac v závislosti od terénu a schopností. Treba si teda uvedomiť, že križovatkou prejdem podstatne rýchlejšie, ako sa zdá,“ hovorí.
„Inde vo svete som cítil úctu človeka k človeku. A uctia sa tam už len tak, že si dajú prednosť. Je jedno, či vo dverách, či v MHD, či na priechode pre chodcov a cyklistov,“ uzatvára Marián Michalčo.
Na cyklistický okruh je projekt
Podľa informácie Zuzany Michajlovej z tlačového a právneho referátu mestského úradu, humenská radnica zabezpečila vypracovanie projektovej dokumentácie pre územné konanie pre stavbu Cyklistické trasy a chodníky – základný cyklistický okruh.
Celková dĺžka cyklistických trás a chodníkov by mala mať 6,2 kilometra.
„Navrhované cyklistické chodníky poskytnú možnosti na radiálne prepojenie centra mesta s jeho okolím najmä pre účely využitia bicyklov na prepravu k miestam voľnočasových aktivít, oddychových aktivít v centre mesta. Majú spĺňať najmä doplnkovú funkciu cyklistickej dopravy, nie plnohodnotné nahradenie potrieb dopravnej obsluhy mesta,“ povedala Michajlová.
Kedy sa cyklistický okruh stane skutočnosťou, neuviedla.
Cyklochodník. V Dlhom nad Cirochou podelili chodník medzi cyklistov a chodcov. Foto: Jana Otriová
Tento článok vyšiel v týždenníku HUMENSKÉ NOVINY, č. 22/2016, v predaji od 7. 6. do 13. 6.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.