V Starej Ľubovni sa uskutočnili majstrovstvá Slovenskej republiky starších žiakov vo volejbale. ŠK Gymnázium Humenné skončil na druhom mieste, keď vo finále prehral 0:3 s VK Slávia Svidník.
HUMENNÉ. Najlepším smečiarom turnaja sa stal Pavol Kurej z ŠK Gymnázium Humenné. Tento 16-ročný študent prvého ročníka Dopravnej akadémie v Trenčíne hrá volejbal už štyri roky. Počas poslednej sezóny prestúpil z Humenného do COP Trenčín, kde si už na poste libera zahral aj dva zápasy v extralige mužov. Paľo, na svoj vek už pomerne skúsený volejbalista, prišiel veľmi ochotne pomôcť svojmu Humennému na majstrovstvá SR. No a po skončených majstrovstvách mu nerobil problém ani menší rozhovor.
Prečo si si vybral práve volejbal?
Pred volejbalom som robil plávanie a futbal. To ma časom prestalo baviť a tak som chcel vyskúšať niečo nové. Volejbal som si vyhliadol postupne. Najprv som sa chodil pozerať na mužské zápasy v Humennom. Tie sa mi veľmi páčili. Potom som ho začal hrávať vonku s kamarátmi. Svoj prvý tréning si pamätám dodnes. Chytilo ma to, a tak som sa mu začal venovať naplno.
Aké pocity si mal pred majstrovstvami Slovenska a aké po nich?
Pred majstrovstvami som bol pripravený v každom zápase podať čo najlepší výkon a bojovať srdcom o každý bod. Po MSR som sa cítil celkom fajn. Bol som spokojný. Ako kolektív sme odohrali dobré zápasy, v ktorých sme naozaj bojovali o každú loptu. Najviac sa nám vydaril semifinálový zápas proti domácej Starej Ľubovni. Ten sme vyhrali 3:0. Veľmi ma mrzí finále. Po niekoľkých dňoch som si však uvedomil, že aj druhé miesto je pre nás veľkým úspechom.
Vo finále si za stavu 20:20 počas prvého setu dostal žltú a hneď i červenú kartu. Môžeš konkrétne opísať dané situácie, ako si ich videl zo svojho pohľadu?
Pulzovali vo mne emócie, ktoré som neudržal a vybuchol som smerom k rozhodcovi. To priznávam. Žltú kartu som preto vôbec nevnímal ako krivdu. Červená karta však bola z môjho pohľadu zbytočná, ale bolo to rozhodnutie rozhodcu. Veľmi ma nahnevalo, keď nám rozhodca na konci setu odpískal ešte aj ťahanú loptu. Tá totiž rozhodla prvý set. Rozhodilo to celé družstvo a druhý set sme sa už nevedeli dostať do našej hernej pohody.
Ako vidíš svoju volejbalovú budúcnosť a v ktorom tíme by si najradšej pôsobil?
Do budúcnosti nevidím. Budem na sebe tvrdo makať, aby som to dotiahol čo najďalej. Mojou túžbou je hrať volejbal niekde v zahraničí, ale konkrétny klub, v ktorom by som rád hral, nemám vyhliadnutý.
Aké sú tvoje záľuby okrem volejbalu?
Mojimi záľubami sú spánok, prechádzky, rôzne športy. Voľný čas rád prežívam s rodinou. Túto striebornú medailu, ktorá má pre mňa veľkú cenu, by som rád venoval svojej mame. Bola náš tím povzbudiť aj v Starej Ľubovni. Celý život stála pri mne a veľmi ma podporovala.
Tento článok vyšiel v týždenníku HUMENSKÉ NOVINY, č. 22/2016, v predaji od 7. 6. do 13. 6.
Autor: roby
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
