Rodák z Oľky odišiel z rodičovského domu do sveta, aby sa vyučil, odkrútil si vojenčinu, plnil si svoj športový sen, oženil sa, zasadil strom, či rovno tri, silné ako duby v podobe troch synov a znova sa po rokoch vrátil na rodnú hrudu, kde v dedine svojho detstva vyše desať rokov starostoval. Štefan Vasilenko.
„Celý svoj doterajší život som zasvätil práci, futbalu, spevu a rodine, bez bližšieho určenia poradia dôležitosti,“ hovorí dnes vitálny dôchodca, ktorému je síce občas za každodenným pracovným kolobehom clivo, ale vo všetkom hľadá pozitíva. Konečne si môže splatiť svoj dlh tým, čo si ešte dnes na internete hľadajú jeho pesničky, alebo si ich doma púšťajú na retro prehrávačoch.
V roku 1992 naspieval a vydal so svojim speváckym partnerom prvú magnetofónovú kazetu „Ci tebe Haničko“, za ktorú o štyri roky neskôr získali Zlatú platňu, keďže sa im podarilo predať vyše 10 000 kusov. V tomto roku, po dvadsiatich rokoch, sa stretli opäť, aby svojim fanúšikom priniesli výber tých najlepších piesní z troch vydaných kaziet, ktoré budú na novom CD, na ktorom momentálne pracujú.
Poďme od začiatku.
V roku 1970 som ukončil Strednú priemyselnú školu stavebnú v Bardejove, hral som tam dorasteneckú ligu, vtedy s takými zvučnými menami ako Komanický, Andrejko, Vankovič, Labun, už nebohý Macko. Po škole som išiel na vojenskú službu k Mariánskym Lázňam. Tam som zase hral futbal. Po vojne som zostal v odbore, zamestnal som sa v Hutných stavbách v Košiciach. Oslovili ma ale funkcionári vtedajšieho Spartaka Snina, a tak som sa po krátkom čase sťahoval pod Vihorlat, do Sniny.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
