Dobrí ľudia sa rozhodli opraviť rozbitý kríž v katastri obce Oľka. Roky tam stál zarastený tŕním, bez vrchnej časti, len betónový stĺp. V okoloidúcich vzbudzoval len smútok. Už je to inak.
OĽKA. Na jeden z dvanástich krížov, ktoré dal svojho času v Oľke postaviť už nebohý Ján Vasilenko, spadol pred rokmi nezodpovednosťou pilčíka strom. Rozbil ho.
Ján deti nemal, ľudia časom zabudli, zostal tam tak stáť. V posledných dňoch mu ale dobrí ľudia vdýchli život. Opravili ho a chystajú sa ho dať posvätiť.
Viera a nádej
„Som rodáčkou z Roškoviec, vydala som sa do Ruskej Poruby. Popri kríži chodievam často, za otcom do rodného domu,“ spomína na zrod krásnej myšlienky Anna Ferková, rodená Capcarová.
Spolu s manželom popri mieste, kde stál len betónový stĺp ako pozostatok bývalého kríža, prešli hádam tisíckrát. Čím ďalej, tým sa viac strácal v záplave buriny, tŕnia a krovia.
„Som veriaca a onkologická pacientka, som vďačná za druhú šancu, zakaždým by som sa pri ňom prežehnala, ale...,“ hovorí žena, ktorej manžel raz na onom mieste zastavil, vystúpil z auta a predral sa k stĺpu.
„Na tom by ani nebolo veľa roboty,“ skonštatoval Štefan Ferko, keď sa vrátil späť. Viac to nerozoberali. Prešlo pár dní.
Zobudili Šípovú Ruženku
Štefan začal konať. Dal vyrobiť nový kríž z nerezu, zabezpečil všetko, aby mohli dať miestu, popri ktorom prejdú denne desiatky ľudí, novú tvár. Anna sa s tým zverila svojej kamarátke, Božene.
„Je to neuveriteľné. Povedala mi, že presne toto mala v pláne aj ona, že ju ten kríž veľmi trápil, len vždy akosi bolo niečo dôležitejšie,“ spomína Anna. Dali dokopy nielen hlavy, ale aj všetko potrebné, obaja manželia sa pridali, zorganizovali malú brigádu, kríž osadili, betón namaľovali, rovnako ako malý plot okolo, vykosili, vyčistili.
„Zobudili sme Šípovú Ruženku,“ smejú sa dnes spokojné ženy, ktoré v tom, čo urobili nevidia ani tak svoje vlastné zásluhy, ako Božie dielo.
Obidve spojila choroba a ony veria, že Boh im dal druhú šancu, aby dokonali dielo. „Splnil sa nám sen a dúfame, že sme tým urobili radosť aj iným. Toto miesto už nevyvoláva v ľuďoch úzkosť, ale nádej. Zastavujú sa tam, kľaknú si, pomodlia sa. Cez kríž sa človek naučí milovať a odpúšťať. Kiežby sme to vedeli všetci,“ hovorí Božena Vasilenková a nevie sa dočkať, kedy sa s kamarátkou vrátia z kúpeľov a oľčiansky kríž dajú spoločne s miestnymi ľuďmi posvätiť.
Prísľub duchovného otca Milana Jasika, že sa tak stane, už majú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
