HUMENNÉ. Ambíciou organizátorov je prejsť postupne všetky zaujímavé zákutia mesta a jeho okolia.
„Kto nechce zablúdiť v budúcnosti, mal by poznať dobre svoju minulosť. A niektorí dodávajú, že kto tomu neverí, stihne ho trest a bude si musieť históriu zopakovať. Aby sme v nej neblúdili, rozhodli sme sa organizovať potulky po meste. Ponúkame pochôdzky po zákutiach mesta, ale aj po okolitej prírode. Tém je veľa, ako prvú sme si vybrali tému Židovského Humenného,“ vysvetlil Ján Mičovský bývalý parlamentný poslanec a Biela vrana, hlavný organizátor Humenských chodníčkov.
Prichádzali z Haliče
Putovanie po „židovských chodníčkoch“ sa začalo pri pamätnej tabuli obetiam holokaustu na priečelí budovy mestského úradu. Odhalili ju v roku 2000.
Prvý židovský usadlík je známy v Humennom v roku 1670. Výnosom grófa Csákyho sa Dávid Solomon stal prvým nájomcom grófskych majetkov. Do mesta sa sťahovali Židia z Haliče. Po desiatich rokoch ich tu už bývalo 220, ich počet neustále narastal.
Pred druhou vojnou malo Humenné okolo 5 500 obyvateľov, z toho približne 2 200 – 2300 Židov. V čase slovenského štátu odvliekli z mesta 2 200 židovských spoluobčanov.
„Po vojne sa do mesta vrátilo len 176. Nie všetci Humenčania zahynuli v táboroch smrti. Niektorí sa odsťahovali do Izraela, do Spojených štátov, do Kanady,“ povedal Juraj Levický, predseda Židovskej komunity v Humennom a člen Prezídia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku.
Stará i nová
Na mieste národnej banky stála nová synagóga. Postavili ju v roku 1932, v roku 1976 ju zbúrali, aby na jej mieste vybudovali sídlo Okresného výboru komunistickej strany.
„Vnútrajšok budovy bol samý mramor. Môj otec Július, ktorý 35 rokov pracoval ako riaditeľ domu kultúry, sa snažil budovu zachovať a urobiť z nej dom umenia. Pohrozili mu vylúčením zo strany za hlásanie ideológie nepriateľskej voči komunistickej. Je to škoda, lebo humenská synagóga bola jednou z najkrajších na Slovensku,“ povedal Juraj Levický.
Za novou synagógou stála stará, postavená v roku 1795. Vážne ju poškodilo bombardovanie počas druhej svetovej vojny.
Domov ostalo málo
Väčšina domov na hlavnom námestí bola židovská. Bývali tu lekárnici, advokáti, notári, obchodníci a remeselníci. Do dnešných dní sa zachoval len ich zlomok. Za obdiv stála Fabiánova lekáreň.
„V žltom dome bývala rodina Blanky Bergerovej. Jej syn napísal o nej knihu. Počas vojny ušli do Starých hôr, kde ich v bunkri objavili Nemci. Jej sestra zahynula. Blanka zachránila 70 Židov pred zastrelením, keď sa jej podarilo presvedčiť nemeckého veliteľa, že na sklonku vojny sú ďalšie obete zbytočné. Dali sme návrh na udelenie Ceny mesta in memoriam,“ uviedol Juraj Levický.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
