Železničiari z Humenného a širokého okolia spomínali v piatok na kolegu rušňovodiča Pavla Virbu, ktorý tragicky zahynul vlani v novembri. Na jeho počesť zorganizovali futbalový turnaj a súťaž vo varení gulášu. Manželke a synom odovzdali výťažok z finančnej zbierky.
HUMENNÉ/LACKOVCE. Železničiari z humenského rušňového depa a strediska prevádzky Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) v spolupráci s Podvihorlatským železničným spolkom pripravili na prvý júlový deň Memoriál Pavla Virbu.
V areáli lackovského futbalového štadióna sa zišli desiatky železničiarov z Humenného, Prešova, Košíc a Popradu, aby si popri futbalovom zápolení a varení gulášu zaspomínali na tragicky zosnulého kolegu.
Osudná zrážka
Rušňovodičovi Pavlovi Virbovi (51) z Bystrého sa stala osudnou služba vlani v utorok 3. novembra. Vzal ju za dovolenkujúceho kolegu, aby dopravil z Humenného do Košíc rýchlik Bohemia.
Na železničnom priecestí medzi Petrovcami nad Laborcom a Michalovcami sa vlak zrazil s poľským kamiónom, ktorý prevážal kombajn.
Zakliesneného rušňovodiča museli z kabíny vyslobodzovať hasiči. Po prevoze do nemocnice na následky zranení zomrel.
„Vinníkom nehody nebol rušňovodič, ani personál ZSSK. K tragickým následkom prispela veľmi nízka viditeľnosť – hmla a tma. Rušňovodič v danej situácii zachoval duchaprítomnosť, aby zabrzdil súpravu, v ktorej sa nachádzalo približne 50 cestujúcich. Vzdialenosť od prekážky na priecestí však bola kriticky malá,“ uviedla vtedy riaditeľka odboru komunikácie ZSSK Jana Morháčová.
Dodala, že rušňovodič Pavol Virba (51) patril k špičkovým zamestnancom, na železnici pracoval 32 rokov, z toho 28 rokov ako rušňovodič.
Jelena Virbová s putovným pohárom. So synmi Pavlom a Michalom.
Jelena Virbová: Synovia sú mojou oporou
Ani vyše pol roka po tragédii rodina a kolegovia neskrývali emócie.
„Som dojatá. Nečakala som to. Som im veľmi vďačná, za memoriál aj zbierku. Nikto nemá peňazí nazvyš, som vďačná, že zo svojho dali aj nám. Pre nás je to veľká podpora. Veľmi pekne ďakujem,“ reagovala bezprostredne po prevzatí symbolického šeku vdova Jelena Virbová. Ako priznala spočiatku na stretnutie nechcela prísť, prehovorili ju synovia a manželov vedúci.
Pri spomienke na manžela sa neubránila slzám.
„Nedá sa o tom ani rozprávať. Na bolesť nie je náplasť. Výťažok zo zbierky nám pomôže na čas zabezpečiť rodinu, budem synom vedieť v živote aspoň v niečom pomôcť. Sú mojou oporou,“ povedala.
Ozývajú sa aj manželovi kolegovia.
„Zájdu na cintorín, aj k nám. Nezabudli na nás,“ dodala.
Obaja synovia Michal (25) a Pavol (24) sa zapojili vo vlastnom družstve do varenia gulášu a Jelene Virbovej pripadla úloha odovzdať víťaznému futbalového mužstvu Putovný pohár prednostu Správy k memoriálu.
Z Memoriálu by železničiari radi urobili tradíciu.
Na prvom ročníku súťažilo päť futbalových mužstiev a osem partií gulášistov.
Humenskí železničiari. Na trávniku.
Aby sa nezabudlo
Hlavní organizátori sú presvedčení, že aj napriek citovým ohľadom k pozostalým, o tragédiách na železnici a ich obetiach treba hovoriť a spomínať na ne.
„Keby sme mali napríklad tzv. generálny stop, možno by sa tragédii dalo zabrániť. Znamená to, že dispečer môže jedným tlačidlom zastaviť všetky vlaky v okruhu tridsiatich kilometrov. Tak to funguje napríklad v Česku, Poľsku,“ povedal Martin Stanovský, predseda Základnej organizácie Federácie strojvodcov SR pre oblasť Humenné.
„Pavol bol neskutočne dobrý človek. Srdečný, pracovitý, s každým dobre vychádzal,“ vládal ešte dodať.
Do finančnej zbierky prispeli stovky železničiarov z blízkeho i širokého okolia. Vyzbierali 3 226 eur.
Gulášpartia zo ZSSK prevádzka Humenné. Pavol Rak (zľava), Marcel Onuško, Miroslav Chamaj, Ladislav Krajňák, Jozef Pekala, Miroslav Gališin, Jozef Burda.
Verili, že bude dobre. Nebolo
Dominik Drevický z Podvihorlatského železničného spolku má rovnaký názor.
„Aby sa na ľudí nezabudlo a aby sme dokázali nájsť riešenia, aby sa podobným situáciám v budúcnosti predišlo a zachránili sa ďalšie životy,“ odpovedal na otázku, prečo treba o tragédiách hovoriť.
Na mieste nešťastia bol sám prítomný a tento zážitok považuje za najsilnejší v svojom živote.
„Snažili sme sa mu pomôcť. Ešte keď sme ho nakladali do sanitky, sme verili, že bude dobre. Bohužiaľ, nebolo. Paliho som nikdy nevidel zamračeného. Vždy, keď sme sa streli, usmieval sa. Teší ma, že prišlo toľko ľudí, aby ukázali, že im chýba,“ dodal Drevický.
Fantastický človek
Rušňovodič z Carga Gabriel Džugan chodieval s Pavlom Virbom na futbalové turnaje po Slovensku, do Poľska.
„Bol to fantastický človek,“ hovorí.
V tej istý deň bol na nočnej aj on sám.
„Mal som ísť pred tým rýchlikom ako sólo rušeň do Maťoviec. Dispečer ma tam neposlal. Vyhol som sa tak nepríjemnej udalosti. Neviem, ako by stret s kamiónom skončil v mojom prípade,“ vysvetľuje.
„Nesmierne ma bolelo, že mi zomrel kamarát. Na druhej strane – ako opísať pocit, že sa to nestalo mne?“ dodáva.
V auguste 2012 Gabrielovi Džuganovi začal v tuneli horieť vagón. Tragédii zabránila len jeho duchaprítomnosť a odvaha.
„Nikto neovplyvní osud. Nevieme, kedy nám dohorí sviečka. Mrzí ma, že Palimu dohorela tak skoro,“ dodal.
FOTO K ČLÁNKU: JO
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
