Milujeme zvieracie témy. Novinári aj čitatelia. Hlavne tie pozitívne, ktoré hovoria o ideálnom vzťahu medzi zvieratami a tvorom na vrchole potravinového reťazca.
V ostatnom čase sa nám štvor, ale aj dvojnohých, aktérov na stránkach novín akosi nakopilo.
Impozantný zubor, ktorého – ľudskou terminológiou povedané – stiahli obetaví ľudia hrobárovi z lopaty, starostlivá sovia mama, ktorá bránila mláďa, či malé sokolíčatá, ktoré sa usadili s rodičmi na balkóne panelákového bytu.
A práve pri nich sa mi „šmyklo pero“. Napísala som, že sa narodili.
Nuž, áno, vyliahli. Tak to malo byť správne. Upozornil na to vnímavý čitateľ. Blahosklonne, priateľsky, s miernou výčitkou v pozadí, že preháňam.
Nuž, áno, uznávam. Nechala som sa uniesť. Sokolie „deti“ boli „zlaté“ našuchorené páperové guľky, ktoré vystrašene ale aj výstražne pišťali, keď ich ornitológ krúžkoval.
A keby všetci „ľudskí“ rodičia boli takí obetaví a starostliví ako sokolí, spoločnosť by si ušetrila nemalé problémy i peniaze.
Nepamätám si presne, ktorý slovenský spisovateľ napísal, že v prírode je všetko dokonalé, perfektne zariadené a všetko funguje, len človek to akosi kazí. Nevydaril sa na sto percent.
A preto je dobré, že sú tu naši dvoj i štvornohí zvierací spoločníci, ktorí nás nútia byť lepšími ľuďmi. Poľudšťujú nás.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
