Najpočetnejšie zastúpená rodina na tohtoročnom koncerte rodiny ZUŠ v Humennom bola rodina Haburajová. Tri vnučky a stará mama sa prezentovali výtvarným umením. Výstavu doplnili aj zdobené kraslice prostrednej generácie.
HUMENNÉ. Nielen spevom, tancom či hrou na hudobný nástroj sa mohli žiaci spolu s rodičmi zapojiť do tradičnej prezentácie umenia a šikovnosti zuškárov. Steny spoločenskej sály, kde sa koncert uskutočnil, zdobili aj výtvarné práce rodiny Haburajovej.
„Maľujem od útleho detstva. Keď k nám prišli hostia, namaľovala som ich spoza stola. Neskôr som mala dlhšiu pauzu, ale vrátila som sa k tomu. Mala som niekoľko výstav, venovala som sa umeniu profesionálne,“ spomína babka Mária Haburajová.
Láska na celý život
Mária začala maľovať celkom nenápadne. Keď jej rodičia prvýkrát uvideli portrét, ktorý namaľovala ako školáčka len tak z nudy, neverili vlastným očiam.
„Nedali ma na umeleckú školu, vtedy to bolo komplikované. Až po rokoch si zvykli vzdychnúť, prečo vtedy nepremýšľali inak,“ hovorí seniorka, ktorá si ale svoju cestu k tomu, čo miluje, predsa len v živote našla.
Vyštudovala síce celkom iný odbor, strojnícku priemyslovku, ale farby a štetce boli vždy na jej stole. Istý čas sa maľovaniu venovala profesionálne, obrazy predávala, mala niekoľko výstav.
Prestávka bola dlhá, ale pomohla
„Manžel mal úraz, bolo treba živiť rodinu. Nehovorím, že sa z maľovania nedalo vyžiť, ale to by som musela maľovať od rána do večera, doma, sama. Nedokázala som to. Chýbali mi ľudia. Už to nebolo potešenie, len práca,“ hovorí dnes.
Tak svoju vášeň k umeniu zavesila na klinec. Boli dôležitejšie veci. Prestávka trvala celých dvadsať rokov. Mária sa venovala práci a rodine, po odchode do dôchodku začala akoby odznova.
Nakopol ju Smolák
„Povedala som, že teraz do toho idem znova, ale už naplno. Prihlásila som sa do výtvarnej školy Andreja Smoláka v Snine.“
Dnes toto rozhodnutie považuje za správne. Niekoľko rokov chodievala do Sniny. Keď sa škola skončila, štyri kamarátky – umelkyne, založili Občianske združenie Podvihorlatská paleta a svoju tvorivosť rozvíjajú aj naďalej.
Okrem maľovania majú aj množstvo iných spoločenských, kultúrnych i charitatívnych aktivít.
„Takto sa mi to páči. Maľujeme spolu. Inšpirujeme sa navzájom, radíme si, hodnotíme. Dosiahla som, čo som chcela.“
Vnúčatá farby milujú
Dievčatá to majú jednoducho v rodine. Babka je umelkyňa, aj mama má šikovné ruky a kreativita jej nechýba. Pre školáčky aj ich mladšiu sestru a sesternicu je tvoriť farbami na plátno absolútne prirodzené.
„Minule prišli ku mne. Niečo sme oslavovali, predtým som upratala a ony, že babka, ty si prestala maľovať? Prečo nie sú na stole farby?“
Ich otcovia, dvaja synovia Márie Haburajovej, ale vzťah k umeniu nemajú. „Robila som, čo sa dalo, nepritiahla som ich k tomu. Talent tak zrejme obišiel jednu generáciu,“ smeje sa šťastná babka.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
