HUMENNÉ. Tanečnice zo Súkromnej umeleckej školy Via arto môžu pokojne povedať: prišli sme, zatancovali sme a zvíťazili sme.
Účasť na prestížnej tanečnej súťaži Dancestar Finals – World dance Masters 2016 v chorvátskom Poreči im nedávno vyniesla dve prvé, dve druhé a jedno tretie miesto.
To vybojovali v najsilnejšej a najpočetnejšej konkurencii najstaršie a najskúsenejšie dievčatá. Tancujú päť, sedem, ba dokonca už deväť rokov.
Pokora a rešpekt
„Počas roka vždy vyberieme hodnotné a kvalitné domáce súťaže. Chceli sme však vyskúšať aj niečo iné, nové,“ odpovedá choreografka a pedagogička tanečného odboru Eva Kocúrová na otázku, prečo si to 42-členná výprava z Via arto namierila do Chorvátska.
Dievčatá sa totiž stali víťazkami domácej súťaže v Piešťanoch a tá im otvorila medzinárodné dvere.
„Išli sme spoznať nových tanečníkov. Nevedeli sme, že uspejeme,“ hovorí.
Piešťanský scenár sa ale zopakoval a dievčatá neboli na súťaži len štatistkami.
„Postúpili sme so všetkými ôsmimi choreografiami, ktoré sme nominovali. Vážime si aj vysoké počty bodov, ktoré sme získali. Hodnotili nás zahraničných porotcovia, všetko slávni choreografi a tanečníci zvučných mien. Skrátka špička. Prekvapila nás ich pokora a úcta k tanečníkom. Taký rešpekt sme ešte nezažili,“ dodáva.
Na tanečnej súťaži sa predstavili tanečníci z 55 krajín sveta.
Vždy sa je čo učiť
Dievčatá vystúpili na dvoch galavečeroch, zúčastnili sa na rôznych seminároch a workshopoch choreografov a tanečných pedagógov z celého sveta.
„Je to pre nás i pre nich veľká skúsenosť. Na vlastnej koži zažili profitréning v rôznych druhoch tanca. Ak majú dievčatá rásť a posúvať sa vpred, musia sa učiť od najlepších,“ hovorí Eva Kocúrová.
Dodáva, že skromnosť nie je namieste. „Spolu s kolegyňou Zuzanou Bačovou cvičíme s dievčatami oveľa viac, ako stanovujú osnovy. Naše dievčatá súperia s takými kolektívmi, kde sa robí výber. My vytvoríme ročník a ideme ďalej. Postupnosť krokov je veľmi dôležitá. Pravda, vždy sa máme čo učiť,“ dopĺňa.
Pedagogička Zuzana Bačová je presvedčená o tom, že hlavné súťaže sú domáce a miestne publikum prioritné, nevylučuje však budúcoročnú účasť na Majstrovstvách Európy v Maďarsku.
Rešpekt a tréma
Dievčatá zažívali na medzinárodnej pôde rešpekt a trému, priznávajú za tanečnice Soňa Džatková a Alexandra Koscelníková.
„Chceli sme vydať zo seba čo najviac a niečo dosiahnuť,“ hovoria.
„Pódium bolo vari štyrikrát väčšie ako v našom dome kultúry, svetlá na každom bode, veľké haly, množstvo ľudí, ktoré sa na vás pozerá. Všade plno vlajok, porotcov,“ opisuje atmosféru Soňa.
Tanec je sloboda
Dievčatám sa najviac páčili tanečníci z Južnej Afriky. Do svojich choreografií by v budúcnosti zaradili viac gymnastických prvkov, sált či premetov.
„Chceme pokračovať v tanci, zlepšovať sa. A šetriť, aby sme mohli ísť opäť súťažiť do sveta,“ hovorí za všetky Alexandra.
„Pri tanci môžeme byť samé sebou. Nemyslíme na nič, len tancujeme. To je sloboda,“ dodáva. „Tancom vyjadrujeme svoju pocity, smútok i radosť,“ uzatvára Soňa, ktorá je v tíme pravou rukou učiteliek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
