Insitní umelci sú napospol dobrí a prajní ľudia

Humenský skanzen sa druhý júlový týždeň premenil na tvorivú dielňu insitných maliarov, rezbárov a sochárov.

Na medzinárodný výtvarný plenér Insita 2016 prišli umelci z piatich krajín.

HUMENNÉ. Tohtoročná Insita je súčasťou humenského kultúrneho leta i spoločenského života už po dvanásty raz.

Organizátormi tvorivého podujatia boli Vihorlatské osvetové stredisko a Vihorlatské múzeum. Teraz sa koná pod hlavičkou múzea, s ktorým sa osveta zlúčila.

Cieľom plenéru je rozvíjať tradičnú ľudovú insitnú tvorbu.

„Sú tu ľudia bez akéhokoľvek výtvarného vzdelania. Pracujú skôr spontánne, intuitívne,“ vysvetlila organizátorka podujatia Mária Mišková z Vihorlatského múzea.

Zo všetkých kútov

Insitní rezbári a maliari prišli do Humenného z Bratislavy, Osuského, Prešova, Komarova, Pezinka, Trenčína, Kremnice, Štiavnika, ale aj ukrajinského Ľvova, českého Brna, poľského Noweho Saczu či srbskej Kovačice a Padiny.

Domácu insitnú scénu zastupovala maliarka na sklo Jana Michalková z Jasenova, ktorá je pravidelnou účastníčkou kreatívneho podujatia.

Okrem tvorby v skanzene absolvovali umelci bohatý program spojený s poznávaním kultúry blízkeho i širokého okolia. Plenér uzavrela piatková improvizovaná výstava vytvorených diel priamo v areáli skanzenu.

Vo štvrtok sa vo výstavných priestoroch Vihorlatského múzea predstavil verejnosti architekt, dokumentátor ľudovej architektúry a majster ľudovej umeleckej výroby Michal Škrovina z Bratislavy výstavou zo svojej tvorby pod názvom Príbehy z môjho života. Výstava potrvá do konca augusta.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež:V Humennom sa začala Insita 2016Čítajte

„Mladý“ umelec

Dušan Chaloupka z Brna o sebe hovorí, že je mladý maliar. „Začal som maľovať v 75 rokoch, maľujem šesť – sedem rokov,“ hovorí.

K maľovaniu ho primäl gobelín na chodbe. „Manželke sa nepáčil. Tak som ho zvesil a namaľoval som obraz sám. Známym sa páčil, posmelili ma. Namaľoval som druhý, tretí ...,“ spomína.

Zdôrazňuje, že nie je žiadny veľký umelec, chce len, aby z jeho obrazov vyžarovala pozitívna energia, radosť, spokojnosť.

„Starostí je na svete dosť, nechcem pridávať ďalšie pozeraním na niečo škaredé či neveselé. Preto sa snažím, aby moja tvorba bola farebná a vyvolávala dobrú náladu.“

Medzi insitármi nie je konkurencia

V Humennom i na východe je po prvý raz. Pred príchodom si vopred zo starých fotografií naštudoval, ako mesto kedysi vyzeralo. Na jeho obraze nechýbajú trhy hurkarov, kaštieľ, stanica, socha Švejka, ale aj Jasenovský hrad s podzemnou chodbou.

S návštevníkmi skanzenu priamo pri práci prediskutoval detaily. „Ľudia sú i veľmi priateľskí a milí,“ pochvaľuje si.

„Insitní umelci sú napospol dobrí ľudia. Medzi profesionálmi panuje veľká rivalita, tu sa všetci snažia vzájomne si pomáhať, poradiť si. Nie je tu konkurencia, všetci sa hľadáme. Som stále začiatočník,“ dodáva.

Po návrate domov sa chystá na podobný plenér v Lysicích u Brna.

Vyše sto umelcov

Doposiaľ na plenéroch tvorilo vyše sto insitných umelcov z rôznych kútov Slovenska, ale aj Maďarska, Ukrajiny, Ruska, Poľska, Srbska, Francúzska, Talianska a Bulharska. Všetci tu zanechali svoje diela, ktoré sú súčasťou zbierkového fondu múzea.

Ambíciou organizátora je vytvoriť galériu insitného umenia pod holým nebom.

„Máme takú dlhodobú myšlienku, aby sa skanzen obohatil o novú dimenziu – o plenérovú galériu plastík, sôch a malieb v priestore lesoparku v jeho susedstve,“ uviedla autorka projektu Mária Mišková.