Európske projekty a čerpanie eurofondov sú na rokovaniach humenského mestského zastupiteľstva často preberanou témou. Diskutovalo sa o nich aj na ostatnom zastupiteľstve, opozícia k ich (ne)čerpaniu nedávno zvolala aj tlačovú konferenciu.
HUMENNÉ. Poslanec mestského zastupiteľstva Miloš Meričko (Strana práce) v rokoch 2004 až 2010 pracoval na Mestskom úrade v Humennom ako vedúci odboru správy majetku a podnikateľskej činnosti. Mal na starosti oblasť eurofondov.
„Pani primátorka a jej zástupca radi porovnávajú hospodárenie bývalého a súčasného vedenia. Vo svoj prospech. Chcem poukázať na fakty. Sú nespochybniteľné, lebo sú to čísla, kto ako využíval a využíva finančné prostriedky z európskych fondov,“ vystúpil nedávno na tlačovej besede Klubu za demokratické Humenné.
Na pomoc si zobral graf. „Za môjho pôsobenia na úrade suma úspešných projektov z európskych fondov dosiahla výšku 13 329 734 eur. V rokoch 2010 až 2016 je suma 837 904 eur,“ uviedol.
S týmito číslami zásadne nesúhlasí humenský viceprimátor Andrej Semanco (Smer).
Ten hovorí, že ak je štatistika presný súčet nepresných čísiel, tak v prípade poslanca Merička platí, že „jeho štatistika je veľmi nepresný súčet vlastných ešte nepresnejších čísiel vytrhnutých z kontextu a doplnených ešte o akúsi Meričkovu obdobu bulharskej konštanty.“
Semanco: Získali sme podstatne viac peňazí ako predchodcovia
Podľa Semanca predchádzajúce vedenie mesta, pre ktoré pracoval aj terajší poslanec Meričko, získavalo rádovo podstatne menej zdrojov z eurofondov alebo aj zo štátneho rozpočtu ako sa tak deje od nástupu súčasnej primátorky Jany Vaľovej.
„Od roku 2011 do roku 2015 mesto získalo zo štátneho rozpočtu 2 485 113,77 eur. Celkovo bolo vrátane dotácií zo štátneho rozpočtu použitých aj s vlastnými zdrojmi na investície celkovo 5 389 552,54 eur. Čo sa týka eurofondov, mesto realizovalo projekty v celkovej výške 11 698 248,12 eur, z čoho získaný nenávratný finančný príspevok predstavuje až 9 942 905,64 eur, zvyšok tvorili spolufinancovanie mestom, príp. inými štátnymi orgánmi,“ konštatuje A. Semanco.
Poslanec Meričko ako úspešné príklady získavania peňazí v minulosti pod taktovkou predchádzajúceho vedenia mesta uvádza separačný dvor na Sninskej ulici, rekonštrukciu a stavebné úpravy štyroch základných škôl, Priemyselný park Gutmanovo, úpravu parku pred kaštieľom, nákup čistiacej techniky pre technické služby, modernizáciu verejného osvetlenia v meste.
Zdôraznil, že hovorí iba o projektoch do infraštruktúry, nie o tzv. mäkkých projektoch.
Zároveň pripomenul, že keď Slovensko v roku 2004 vstúpilo do Európskej únie, dobiehalo staré programovacie obdobie a fondy sa reálne začali čerpať až v roku 2008. „Toto jasne dokazuje činnosť, resp. nečinnosť súčasného vedenia v tejto oblasti,“ dodal.
Meričko: Teraz len dva projekty
V šesťročnom období súčasného vedenia podľa neho ide len o dva projekty.
„Modernizácia verejného osvetlenia bola schválená koncom vlaňajška. Programové obdobie 2007 – 2013 skončilo, takže sa finančné prostriedky museli narýchlo minúť, aby neprepadli. Druhou akciou je multifunkčné ihrisko na Základnej škole Jána Švermu v objeme 58 000 eur,“ povedal.
Viceprimátor Semanco však oponuje tým, že mesto sa aj v súčasnosti zúčastňuje všetkých možných výziev a ich úspešnosť je vyše 90 percent, čo ich už pár rokov zaraďuje medzi najlepšie samosprávy na Slovensku.
„Toho sú si isto vedomí aj opoziční poslanci, ktorí zrejme len v nemom úžase sledujú ako sa Humenné aj vďaka eurofondom postupne a výrazne mení k lepšiemu.“
Viceprimátor vymenoval investície, ktoré napríklad išli do bytového domu na ulici Komenského, na zneškodnenie nelegálnej skládky odpadu v osade Podskalka, na celkovú obnovu Pamätného cintorína Padlí sovietskej armády, rekonštrukcie základných škôl Jána Švermu a na ulici Slovenského národného povstania, odkanalizovanie ulice Brestovskej a niektoré iné.
Viceprimátor: Všetko vrátane financovania nechali na nás
Zároveň povedal, že ak sa aj predchádzajúcemu vedeniu mesta podarilo byť úspešné pri podávaní niektorých projektov, k ich realizácii sa vôbec nedostalo.
Zdôrazňuje, že je veľký rozdiel peniaze získať tzv. „papierovo“ alebo aj reálne dostať do rozpočtu mesta a jeho účtovníctva.
Takisto je podľa neho dôležité mať zabezpečené spolufinancovanie na projekty, či realizovať všetky s tým súvisiace finančné operácie a stavebnú činnosť vrátane dozoru a realizácie ako aj následnej finančnej refundácie.
„Všetky spomínané činnosti vrátane transparentných verejných obstarávaní však pán Meričko a jeho kolegovia z predchádzajúceho vedenia mesta nechali až na svojich nástupcov. Ním spomínané projekty z eurofondov, či už ohľadom rekonštrukcií základných škôl alebo Južného námestia sa totiž dočkali realizácie v rokoch 2011 a 2012 v čase, keď mesto viedla už primátorka Jana Vaľová, o čom sa občania mohli presvedčiť na vlastné oči.“
Rozdielne názory
Semanco je presvedčený o tom, že opozícii nejde o odbornú diskusiu. „Polopravdy, ktoré pán Meričko a jeho kolegovia ponúkajú občanom, svedčia skôr o tom, že namiesto odbornej diskusie im ide najmä o vlastnú prezentáciu,“ dodáva.
„Kto je pri moci už vyše päť rokov, nemal by porovnávať, čo bolo predtým, ale hlavne by sa mal zamýšľať nad tým, čo za ten čas dokázal urobiť,“ hovorí poslanec Jozef Babják (SDKÚ, Sieť).
Viceprimátor Andrej Semanco. Obhajuje dobré výsledky mesta. Foto: Jana Otriová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy zo Zemplína nájdete na Korzári Zemplín.
